Kultúrne pamiatky

Areál Rímsko - katolického kostola sv. Kríža, zvonica, mestská škola

Celý areál bol v minulosti obkolesený ochranným múrom, z ktorého sa dodnes zachovala iba 
časť – vchod pri zvonici zdobí sekundárne umiestnený renesančný portál s erbom mesta.
Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade, o čom svedčí aj stáročia používaný názov Windischgrund /slovanské územie/. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444-1498. Prestavbe pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský – obaja „mecéni“ zväčnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová, ba i sanktárium, ktoré je vyššie položené ako loď.
Prevažne gotický je aj interiér kostola – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, o ktorom sa predpokladá, že bol vyrezaný v dielni majstra Víta Stwosza. V časoch reformácie, keď celé mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom prestúpilo na protestantskú vieru, patril kostol v r. 1531-1673 a prechodne aj v r. 1678-1687 a 1705-1709 evanjelikom.
V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Podobné zvonice sú v Strážkach, Spišskej Belej, Vrbove, Spišskej Sobote, Poprade atď. Má pôdorys štvorca. Zdobí ju cimburie s erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Najstarší zvon je datovaný rokom 1525 a pred postavením zvonice bol pravdepodobne vo veži kostola sv. Kríža.
Zvonica je spojená s budovou bývalej rím. kat. ľudovej školy, prestavanej v 18. stor. z kaplnky 
sv. Trojice z r. 1468. Túto školu navštevoval Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), fyzik, vedec, zakladateľ modernej fotografie.
Oproti malému vchodu do kostola sv. Kríža stojí kamenná budova niekdajšej mestskej školy z 
r. 1536

Evanjelické Lýceum

Prvé správy o existencii kežmarskej mestskej školy sú z roku 1383 – 1392. Je však predpoklad, že 
prvý typ tejto školy – farská – existoval už o storočie skôr. S príchodom reformácie do Kežmarku dostala škola po roku 1531 charakter protestantského gymnázia. V roku 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila na lýceum. Na území Slovenska boli len štyri lýceá – bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať v univerzitných štúdiách. V roku 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.
Prvá školská budova stála pri Bazilike sv. Kríža. V čase protireformácie sa škola vysťahovala za mestské múry, istý čas bola v sakristii dreveného kostola a až v roku 1774 – 1776 sa postavila kamenná budova – dnešný výzor nadobudla v 19. storočí nadstavbami prvého a druhého poschodia.
V Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými a či srbskými umelcami, vedcami, politikmi. Medzi najznámejších patrili literáti: Jur Tesák Mošovský, František Kacinczy, Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija – Popovič, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši – Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander, geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber, filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď.
V budove lýcea je umiestnená knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá začala vznikať súčasne so školou. Knižnica má 150 000 zväzkov všetkých možných odborov i svetových jazykov. 

Evanjelický drevený artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať 
kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, a preto päť posledných originálnych kostolov, ktoré sa dodnes zachovali na území Slovenska, bolo postavených z dreva.
Prvá stavba dreveného kostola stála už r. 1687. V r. 1717 bol kostol za neuveriteľné tri mesiace postavený do dnešnej podoby. Prototypom kostola sa stal zrubový kostol s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža v Amsterdame na Noorder Kerku. Typ tohto kostola sa rozšíril do nemecka a severských štátov a cez Sliezsko sa dostal do Uhorska.
Finančne na stavbu kežmarského kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest. Staviteľom bol Juraj Müttermann z Popradu, ako maliar sa uvádza Levočan Gottlieb Kramer, organ zostrojil Vavrinec Čajkovský z Levoče a dokompletizoval ho Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Všetky drevorezbárske práce robil Kežmarčan Ján Lerch.
Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v roku 1991 – 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej ev.a.v. cirkvi.

Historický cintorín

Najstaršie kežmarské cintoríny boli pri kostole sv. Michala, sv. Alžbety i sv. Kríža. Kostol sv. Michala patril slovanskej osade, ktorá bola na vŕšku nad dnešnou železničnou stanicou. Jeho neskororománske základy z 12. stor. sa odkryli r. 1987 a keďže nikto neprejavil záujem o ich konzervovanie a reštaurovanie, boli zasypané. Kostol sv. Alžbety patril dedine saských kolonistov a jeho základy z pol. 13. stor., ktoré odkryli v 15. stor. Vysokovážené osobnosti sa pochovávali priamo do hrobiek pod kostolmi.
V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb – tak vznikol r. 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od r. 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov – na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk ostal do zač. 20. stor.
Najstarší kamenný epitaf je z r. 1691 a patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi – dnes je uložený v malom domci s mrežami. Z r. 1709 sú hroby popravených kežmarských predstaviteľov Jakuba Kraya a Martina Lányho (kameň ich tretieho druha Šebastiána Toportzera sa nezachoval). Všetci traja boli popravení po dobytí mesta cisárskym vojskom preto, že aj ich pričinením sa mesto Kežmarok pridalo na stranu proticisárskeho povstania Františka Rákocziho ll., nevlastného syna Imricha Thökölyho.
Na cintoríne odpočíva aj dr. Vojtech Alexander s rodinou, profesori lýcea a gymnázia Fridrich Scholez, Jozef Dlhányi, Štefan Palcsó, Hugo Stenczel, Alfréd Grosz atď., zakladateľ Karpatského spolku Anton Doller, historici Dávid Kuntz, Štefan Linberger, Alojz Miškovič, zakladateľ kežmarského peňažníctva a požiarnictva Július Demiány a ďalšie známe osobnosti Spiša. Mnohé hroby, ako aj samotná cintorín, sú zapísané v zozname pamiatok východného Slovenska.

Hrad - múzeum

Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.
Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa napokon hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk rodiny Thököly. Jej štyri generácie sídlili v Kežmarku do r. 1684 a nepriateľstvo tejto rodiny s mestom Kežmarok dostalo také rozmery, že na dennom poriadku boli pouličné boje, prepady i zákerné vraždy. Rodina Thököly bola známym odporcom cisára, ktorý jej napokon všetok majetok skonfiškoval a z pôvodného zariadenia hradu sa nezachovalo nič.
Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého si mesto r. 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva. 
Pôvodnú gotickú pevnosť prestavala rodina Thököly na prepychové renesančné sídlo, v 
r. 1657-1658 postavila v hrade aj barokovú kaplnku a v tom istom storočí pristavala k hradu budovu koniarní. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely: sýpky obilia, kasárne, dielne a niekoľkokrát aj vyhorel. Až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, ale múzeum sa po čiastočnej oprave hlavnej veže otvorilo až r. 1931. V r. 1962-1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor.

Nový evanjelický kostol

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívila r. 1870 hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. Eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Vo všetkom vládla presná symetria.
Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a r. 1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na 11 rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až r. 1894.
Ku kostolu bolo r. 1909 pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho (1657-1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Iba vďaka počiatočným úspechom jeho povstania bol cisár Leopold nútený zvolať Šopronský snem a uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu. Povstanie šľachty bolo nakoniec porazené, Thököly sa uchýlil do Turecka, kde umrel. R. 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku.

Paulínsky kostol

Kostol bol postavený v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo 
r. 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo kostol sv. Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímsko – katolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti rodine Thököly. Prvá zmienka o kostole je z r. 1654. R. 1741 vyhorel a o 6 rokov sa začala jeho neskorobaroková prestavba v réžii paulínskeho rádu. Interiér kostola je taktiež barokový.

Reduta

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavala v 17. storočí rodina Thököly na tzv. panský dom. V r. 1705 – 1707 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. V r. 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis, hlásajúci, že tento dom slúži pre stráže, hostí a zábavy. Pri prestavbe bola reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S. W.

Starý trh

Starý trh sa považuje za jednu z najstarších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy – za domkami v blízkosti hradu je torzo mestského opevnenia smerom k hradu ukončené zachovanou časťou mestskej vstupnej Nižnej brány. Zo stavieb upútajú len domy č. 33 a 47 – na oba sa zhodne poukazuje ako na budovy prvej kežmarskej radnice a neskôr na špitál. V dome č. 39 sa schádzali slovenskí študenti – členovia tajného spolku 
Mor ho!, ktorý boli za svoje presvedčenie r. 1912 vylúčení nielen z kežmarského gymnázia, ale aj zo všetkých uhorských škôl.

Šport

Mestská športová hala "Vlada Jančeka" Kežmarok

HISTÓRIA:
1934 - Športová a kultúrna hala sa nachádzala v areáli Dukelských kasární. Bola postavená v roku 1934 ako jazdiareň kasární. Pôvodná hala bola ťažká murovaná stavba s mohutnými tehlovými piliermi.

1984 – Hala bola zrekonštruovaná v roku 1984, a to rozdelením jazdiarne na telocvičňovú časť  s telocvičňou a tribúnou pre divákov. Zvyšná časť haly bola prestavaná na kinosálu s hľadiskom pre divákov a javiskom.

2008 – vďaka iniciatíve primátora mesta Kežmarok Ing. Igora Šajtlavu myšlienka na výstavbu viacúčelovej haly ako aj jej nutnosť pre športovcov a občanov mesta Kežmarok začala dosávať reálnu podobu.

Na základe zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou – Ministerstvom Obrany SR a Mestom Kežmarok nadobudlo Mesto Kežmarok do výlučného vlastníctva nehnuteľný majetok, ktorého súčasťou je aj športová hala. Účelom prevodu tohto majetku je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, tvorba a rozvoj kultúrnych hodnôt a rozvoj telesnej kultúry.

Ku dňu 15.12.2008 Zmluvou o prevode správy majetku mesta prešlo právo správy športovej haly pod Správu telovýchovných zariadení mesta Kežmarok.

2009 – 2011 Mestská športová hala prechádza postupnou rekonštrukciou. Najrozsiahlejšou úpravou bola výmena palubovky v roku 2011. V mestskej športovej hale bola osadená palubovka typu JUNCKERS.

2012 – Mestské zastupitreľstvo v Kežmarku Uznesením zo zasadnutia MsZ konaného dňa 22.03.2012 schválilo pomenovanie Mestskej športovej haly v Kežmarku čestným názvom "Mestská športová hala Vlada Jančeka" po kežmarskom rodákovi, majstrovi športu, bývalom česko-slovenskom reprezentatovi v atletike a spoludržiteľovi česko-slovenského a držiteľovi slovenského rekordu v behu na 100 m.

TECHNICKÉ ÚDAJE

Poloha Mestskej športovej haly "Vlada Jančeka"
Stavba Mestskej športovej haly „Vlada Jančeka“ je situovaná na ulici Nižná brána mesta Kežmarok, orientácia haly je v smere východ-západ. V okolí areálu je kompletná občianska vybavenosť bytových domov, v blízkosti sú detské jasle, obchody obchodné domy, hotely, banky a občianska vybavenosť (úrady) okresného mesta. Lokalita sa zaraďuje do širšieho centra mesta. Hala je samostatne stojací objekt s napojením na všetky inžinierske siete areálu a s vlastnou kotolňou.

Prístupnosť haly
Mestská športová hala „Vlada Jančeka“ je sprístupnená účelovou komunikáciou napojenou na ulicu Nižná brána. Vjazd je obojsmerný. Celkovo je navrhnutých 77 parkovacích miest, z toho sú dve miesta navrhnuté pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Druhý vstup pre peších návštevníkov je z ulice Možiarska, pozdĺž rieky Poprad.

Kapacita, interiér, technické vybavenie
Kapacita tribúny je 350 sedadiel. Nad tribúnou sa nachádza miestnosť na ozvučenie haly a komentátorske stanovisko. Rozmery samotnej hracej plochy sú 34,70 x 20,60 metrov. Drevená športová podlaha od dánskej firmy JUNKERS Sylva Sport – buk tlakom sušený je celoplošne odpružená a spĺňa najvyššie kritériá pre všetky druhy halových športov. Šatne a hygienické zariadenia sú delené zvlášť pre športovcov, trénerov i rozhodcov. V hale je osadená časomiera, ktorá spĺňa požiadavky pre všetky kolektívne halové športy.

MOŽNOSTI VYUŽITIA

Mestská športová hala „Vlada Jančeka“ poskytuje priestor pre rôzne športové sústredenia vo volejbale, basketbale, futsale, halovom futbale, hádzanej. Svojimi parametrami spĺňa normy a pravidlá pre usporiadanie majstrovských súťaží na národnej úrovni v uvedených športoch.

Malá telocvičňa
Je vybavená zrkadlovou stenou a poskytuje priestor pre komfortné cvičenie pre aerobik, jogu, power-jogu či taebo.

Futbalovo - atletický štadión

História:
Šport a futbal zvlášť má v Kežmarku už viac ako storočnú históriu. V meste pôsobilo viacero klubov a bolo tu aj viacero ihrísk, prevažne však so škvárovým povrchom. Kežmarčania mali vždy radi šport a túžili po dôstojnom štadióne, ktorý by spĺňal kritériá úmerné záujmu. Už od roku 1966 sa mesto pripravovalo na výstavbu všešportového areálu. Futbalovo – atletický štadión s trávnatým povrchom , atletickou dráhou, krytou tribúnou a primeraným zázemím pre športovcov bol však slávnostne otvorrený až 7. augusta 1993. je majetkom mesta Kežmarok a spravuje ho príspevková organizácia Správa telovýchovných zariadení mesta Kežmarok.

TECHNICKÉ ÚDAJE

Poloha futbalovo-atletického štadióna
Futbalovo-atletický štadión je situovaný na ulici Trhovište 2 mesta Kežmarok. V okolí štadióna sa nachádza kompletná občianska vybavenosť bytových domov, obchody obchodné domy, hotely, banky a občianska vybavenosť (úrady) okresného mesta. Lokalita sa zaraďuje do úzkeho centra mesta. Štadión je samostatne stojací objekt s napojením na všetky inžinierske siete areálu.

Prístupnosť futbalovo-atletického štadióna
Fotbalovo-atletický štadión je sprístupnený účelovou komunikáciou napojenou na ulicu Trhovište. Parkovanie je možné na verejnom parkovisku umiestnenom pri futbalovo-atletickom štadióne.

Kapacita, interiér, technické vybavenie
Kapacita tribúny je 350 sedadiel. Nad tribúnou sa nachádza miestnosť na ozvučenie štadióna a komentátorske stanovisko. Tribúna je postavená so šatňami, kabínou pre rozhodcov a priestorov pre VIP. Rozmery samotnej hracej plochy sú 100 x 60 metrov. Atletická dráha je štvorprúdová so šesťprúdovou rovinkou so škvárovým povrchom.

Zameranie

·         činnosť školského, mládežníckeho futbalu a futbalového klubu

·         školská a výkonnostná atletika

·         komerčné využitie hracích plôch na Š-1 a Š-2

·         rekreačný futbal

Prenájom hracích plôch

Objednávky telefonicky a v kancelárii:
tel.: 052 452 25 82

Štadión Š-1 (Trhovište č.2)

·         hlavná hracia trávnata plocha

·         tribúna so šatňami, kabínou pre rozhodcov, priestorom pre VIP

·         kancelárie klubu

·         štvorprúdová a v rovinke šesťprúdová škárová dráha

·         sektor pre skok do diaľky a vrh guľou

SKI ŠTART Kežmarok

Lyžiarske stredisko Ski Štart sa nachádza v okrajovej časti mesta Kežmarok pri Hoteli Štart vzdialené od centra mesta len 1,5km. Ponúka dve menej náročné umelo zasnežované zjazdovky s celkovou dĺžkou 600 metrov vhodné pre začiatočníkov, pre rodiny s deťmi, pre mierne pokročilých, rekreačných lyžiarov a pre tých, ktorí sa chcú zdokonaliť v lyžovaní.  Dva vleky majú prepravnú kapacitu 1200 osôb za hodinu. Prevýšenie lyžiarskeho svahu je 65 metrov.

Ranč Čajka

nájdete neďaleko mesta Kežmarok v dolinke obklopenej lesom. V areáli si môžete vyskúšať jazdu na koni, ktorá je určená pre začiatočníkov ale pre pokročilých. Ak sa chcete povoziť, pozrieť si okolitú prírodu, aktívne si oddýchnuť alebo vyskúšať niečo nové, pre vás sú v ponuke relaxačné túry na koňoch. Pekným zážitkom môže byť aj jazda v noci za mesačného splnu. Okrem jazdy na koni sa môžete zapojiť do chodu starostlivosti o zvieratá, kde sa deti ale aj dospelí milovníci prírody majú možnosť naučiť veľa o zvieratách a prírode.

TURISTICKÉ ZAUJÍMAVOSTI V OKOLÍ

KAŠTIEĽ STRÁŽKY – cca 6km

Kaštieľ v Strážkach pochádza z 15. storočia z neskorogotického obdobia. Prešiel renesančnou prestavbou a koncom 18. storočia barokovo-klasicistickou rekonštrukciou. V roku 1556 kaštieľ získala rodina Horváth-Stansithovcov, ktorá tu založila latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov. V 19. storočí sa majiteľmi stala rodina Medňanských a Czóbelovcov. V roku 1972 získala kaštieľ Slovenská národná galéria, ktorá ho zrekonštruovala a obnovila aj anglický park nachádzajúci sa okolo budovy, kde sprístupnila expozície a vzácny fond zväzkov z pôvodnej historickej knižnice a maliarsku tvorbu významného umelca Ladislava Mednyanszkeho. Kaštieľ Strážky tvorí spolu s kostolom Sv. Anny a zvonicou národnú kultúrnu pamiatku Slovenska.

Stále expozície:

·         Expozícia historického nábytku, interiérových predmetov a umeleckého remesla

·         Historická knižnica

·         Ladislav Mednyánszky a Strážky

·         Portrét 17. – 19. storočia na Spiši

Thermal Park Vrbov, termálne kúpalisko – cca 8km

Areál termálneho kúpaliska vo Vrbove sa nachádza 7 km od Kežmarku. O termálnej vode v siedmich bazénoch sa hovorí, že je najliečivejšia v strednej Európe, pretože má priaznivý účinok na liečbu až 12 ochorení a je vhodná aj na pitie. Blahodarne pôsobí pri chorobách kĺbového reumatizmu a zápaloch, srdcových chorobách, poinfarktových stavoch, cievnych ochoreniach a astme. Termálne kúpalisko Vrbov poskytuje možnosť kúpania sa v príjemne teplej vode počas celého roka. Teplota vody v bazénoch je až 38°C.

Golfový areál BLACK STORK – cca 9km

V prekrásnej prírode sa nachádza golfový areál Black Stork, ktorý ponúka profesionálne 27-jamkové ihrisko, 4-hviezdičkový hotel International len pár metrov od odpaliska prvej jamky a Lomnicky golfový klub.
9 jamkové profesionálne ihrisko bolo od 20. augusta 2005 súčasťou vznikajúceho 27 jamkového golfového areálu. Dňa 29. augusta 2006 sme otvorili ďalšie profesionálne 9 jamkové ihrisko. V súčastnosti Vám ponúkame profesionálne 27 jamkové ihrisko. 

·         Profesionálne 27-jamkové ihrisko

·         Krytý driving range (350 m dĺžka, 100 m šírka, 11 krytých miest na odpalovanie,trávnaté odpalisko má plochu 2000 m štvorcových)

·         3-jamková akadémia pre začiatočníkov

·         2 x Putting green

·         Chipping area

·         Golfový simulátor v priestoroch hotela International

BOTANICKÁ ZÁHRADA - EXPOZÍCIA TATRANSKEJ PRÍRODY – cca 13km

Botanické záhrada sa nachádza na severovýchodnom okraji Tatranskej Lomnice pri Hoteli Odborár. Rozprestiera sa na ploche 3,2 hektára. Návštevník tu môže vidieť 270 druhov tatranských rastlín osídľujúcich rôzne biotopy, niektoré si môže kúpiť v podobe sadeníc alebo semien.

V Expozícii tatranskej prírody sa nachádza aj malá geologická plocha a pamätné miesto venované tým, ktorí presadzovali a uskutočnili myšlienku Tatranského národného parku.

Prevádzka:

·         sezónna prevádzka - máj až september, denne 9.00 - 15.00

·         jún - august: 9.00 - 17.00

·         september - máj: 9.00 - 15.00

Múzeum TANAPu – cca 15km

Múzeum TANAPu oboznamuje návštevníkov s charakterom tatranskej prírody, s jej ochranou a s dejinami sprístupňovania Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá svojho druhu na Slovensku - okolo 50 000 návštevníkov ročne.

Výstavná časť múzea je rozdelená na prírodovednú, prírodoochranársku, historickú a etnografickú.

V prevádzke celoročne:

september - máj:

·         pondelok - piatok 8.00 - 12.00 13.00 - 16.30

·         sobota, nedeľa 8.00 - 12.00

jún - august:

·         pondelok-piatok 8.00 - 12.00 13.00 - 17.00

·         sobota, nedeľa 8.00 - 15.00

Predaj informačných a upomienkových predmetov:

pohľadnice, mapy, knihy, videokazety, výrobky z prírodných materiálov - drevorezby, prívesky z kože, šperky z parohoviny, pastierske píšťaly...

Premietanie filmov v sále s kapacitou 64 miest na sedenie